Ako užitočne stráviť 36 hodinový prestup v Pekingu

15.06.2017

36 hodín? Pýtate sa nie je to málo na obhliadku takéto obrovské mesta.. ? 

Určite je, ak by sme chceli vidieť všetko. Ale ak máte 36 hodinový prestup ako sme mali my, ktorý musím dodať že sám som si zariadil, cestou do Thajska. Tu sa dozviete ako ich užitočne využiť.. 

Keďže 72-hodinové tranzitné víza pre občanov Slovenskej republiky sú zadarmo, škoda by bola ich nevyužiť. Netreba k nim nič iné iba platný pas, letenka do ďalšie destinácie ( stačí im aj itinerár ), adresa vášho hotela v Číne teda v Pekingu, a ešte "arrival card" , ktorý sa oplatí vyplniť ešte na palube lietadla aby ste zbytočne nestáli dlho v rade. Pri colnej kontrole budete mať osobitné okienko na tieto víza. My keď sme došli, boli sme prvý a za nami ešte asi ôsmy ľudia došli, takže moc dlho sa nečaká na tieto víza. Ak máte všetky potrebné dokumenty, nezaberie vám to ani 5 minút a pečiatku máte v pase.

Rýchlo sme vyzdvihli batožinu, uložili do úschovne ( na 24 hodín to stojí iba nejaké 3 eurá ) A behom pól hodiny sme sedeli na autobuse smerom do hotela.

Hotel sme mali znova cez https://www.booking.com , ktorý sme dosť ťažko našli, totiž darmo som mal vytlačenú mapu všetky názvy majú po čínsky. Pýtali sme sa ľudí, ale strašne málo ich hovorí po anglicky, ani mladý ľudia. A teraz si určite hovoríte však si nájdem Wifi signál, pripojím sa a mám. Wifi síce nájdete, ale s našich niekoľkých pokusov ani jeden nešiel, ani na letisku ani na hotely. Nakoniec sme došli nato, že Peking je moderné ale komunistické mesto, totiž internet ide, ale iba miestnym. Dokonca Facebook majú zakázaný, používajú nejakú vlastnú sociálnu sieť. Nakoniec sme našli náš hotel, a všetko bolo v poriadku. Pri prihlásení sa v hoteli Vám zoberú pasy a skontrolujú vaše víza, lebo s týmito tranzitnými vízami nemôžete opustiť hranicu Pekingu.

Prileteli sme na obed, a kým sme všetko vyriešili boli 2 hodiny poobede. Chceli sme čo najviac stihnúť ešte tento deň, minimálne Zakázané mesto. Takže sme rýchlo odchytili taxík a smer k zakázanému mestu. Stačí im zamávať a zastane vám ak je voľný, sú lacný, ale musíte rátať s tým , že ani jeden s nich nebude hovoriť anglicky. Ukázal som mu na mape kam chcem ísť , a on už vedel. Pozor, musíte dávať pozor aby ste nastúpili do taxíka so žltým pásom ( tie sú oficiálne) a aby zapol taxa meter.

Žiaľ k Zakázanému mestu sme došli neskoro, totiž posledný vstup je o 16:00 (podľa sezóny), obdivovať sa nám podarilo už iba z vonka, ale posledné lúče zapadajúceho slnka sa určite oplatí počkať. 

Oproti sa nachádza Beihai park, ktorý do roku 1925 patril k zakázanému mestu ako cisárska záhrada. Vstupné je menej ako euro. Tu starší ľudia s vodovým štetcom maľujú na betón staré čínske porekadlá a básne, ktoré potom samozrejme zmiznú. 

Po kvalitnej večere na ulici späť do hotela, necelých 11 hodinový priami let s Londýna vyčerpá človeka. Náš ďaľši let do Thajska išiel až ďalší deň o 19:00, takže pred nami stál by som povedal celý ďalší deň. Hotel sme mali obsadený neďaleko zastávky DONGZHIMEN. Táto zastávka je v priamom centre, z tejto zastávky sa dostanete asi všade, neskôr aj na letisko, s metrom cesta trvá asi 30 minút a stojí 25 Yuanov (3,5€)

Ale skôr ešte ako by sme sa zobrali na letisko. Budíček ráno 5:00, a smer na Veľký čínsky múr. Rýchlo na zastávku DONGZHIMEN, odtiaľto s metrom na zastávku JISHUITAN (línia 2) kde vyjdete východom B2. Nasledujte koridor, všade budete mať tabuľu kadiaľ ďalej. Musíte hľadať číslo 877, toto je číslo autobusu ktorý vás zoberie priamo k Čínskemu múru. Spiatočný lístok na tento autobus stojí 24 Yuanov (4€), cesta trvá 1 hodinu a vyloží vás priamo pod múrom. Odchod autobusu je každú celú hodinu. Pri konečnej zastávke budete musieť asi 500 metrov peškovať smerom hore k bráne rekonštruovanej časti Čínského múra, Badaling. Vstupné sa platí 35 Yuanov (5€, podla sezóny). Po vstupe môžte vybrať severnú a južnú stranu. My sme sa zobrali severnou cestou, čiže North. Táto cesta vás zavedie k 8. veže, odkiaľ sa dostanete k vstupnej bráne. Cesta dookola zoberie asi 2 hodinky.

Nezľaknite ak sa s vami budú chcieť odfotiť neznámi číňania , určite vás to pobaví. Budete sa cítiť nejakou celebritou. 

Po nakúpení suvenírov,s tým istým autobusom späť. Autobus vás vyloží na zastávke DENSHENGMEN, netreba sa zľaknúť to je vlastne druhá strana zastávky JISHUITAN odkiaľ sme sa vlastne zobrali k múru.

Na DONGZHIMEN zastávku sme došli okolo obeda. Keďže do večera sme mali stále more času, rozhodli sme sa pozrieť na jedno z najväčších námestí sveta TIANANMEN. Nepamätám si presné zastávky kde sme poprestupovali, ale mapu hromadnej dopravy máte na každej zastávke, a tie lístky na metro stoja doslova haliere.

Žiaľ znova sme vychytali nejaký ten sviatok, alebo iba obyčajnú nedeľu. Presne sme sa nedozvedeli čo sa dialo, celé námestie bolo zatarasené a púšťali ľudí na námestie iba po prísnej kontrole. A keďže sme došli okolo obeda, stálo tam asi milión ľudí v rade, a my sme nemali už toľko času aby sme ich vyčkali. Ale ak máte kúsok viacej času alebo námestie je viacej prístupné, určite to stojí zato. Neostalo nám iné ako smer na letisko, vyzdvihnúť batožinu, a počkať si na náš let do Thajska. Ale o tom už v mojom ďalšom blogu ;).